Laik je lepšie informovaný ako lekár: Prečo zdravie v práci neustále obhajujeme?

"Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím." — Arthur Schopenhauer

Je až neuveriteľné, ako všetci okolo nás presne vedia, ako sa máme liečiť, či máme radšej zostať doma, alebo naopak vôbec neriešiť pracovnú neschopnosť. Čím som staršia, tým viac to zažívam – našťastie nie až tak u seba, ako skôr vo svojom okolí. V každej práci sa vždy našiel niekto, o kom sa v zákulisí riešilo, že maróduje "zle" alebo príliš dlho.

Živým príkladom je príbeh Aničky. Už rok pracuje vo firme, kde dokladá tovar, preberá ho a naskladňuje. Je to fyzicky náročná práca. Nedávno absolvovala operáciu a lekár jej určil pracovnú neschopnosť na tri týždne. Anička pracuje v tíme s tromi ženami. Od jednej z nich sa dozvedela, že kolegyne ju za jej chrbtom neustále riešia – kedy sa už konečne vráti a čo tam toľko robí.

Najhoršie na tom je, že šéfka jej za celý čas ani raz nezavolala, aby sa priamo opýtala, ako sa má. Keď sa jej nakoniec Anička ozvala sama, nedočkala sa ani základnej zdvorilostnej otázky: "Tak ako ti je?" Namiesto toho prišiel okamžitý útok, ako si to predstavuje voči kolektívu a kedy sa plánuje vrátiť do práce. Toto sa udialo len po dvoch týždňoch na neschopenke. Pritom išlo o plánovanú operáciu, o ktorej na pracovisku vedeli dlho dopredu a bol dostatok času naplánovať zmeny. Navyše vonku už je teplo, takže zákazníkov je oveľa menej ako napríklad okolo Vianoc.

Ja viem, že človek má v takejto chvíli strach, čo bude. Nechce si znepriateliť kolegov ani nadriadených. Lenže zdravie máme iba jedno, a obhajovať sa donekonečna pred ostatnými je nesmierne vyčerpávajúce. Často pod takýmto tlakom ustúpime a vrátime sa skôr. Čo však na to povie naše telo? V tom lepšom prípade si nejako poradí, ale v tom horšom? Nasleduje rýchly návrat na nemocenskú a ešte oveľa dlhšia rekonvalescencia.

Paradox hlučného kýchnutia

Ono je to ale zástupné na obidve strany. Na jednej strane v práci raz hlasno kýchnete a všetci vás okamžite posielajú domov. Na druhej strane prídete do práce s tým, že vás seklo v chrbte, kedy na vás reálne vidno, že idete cez obrovskú bolesť, no oni nad vami len mávnu rukou. Ešte k tomu pridajú posmešné poznámky k vášmu veku.

Pravdepodobne to bude tým, že kýchnutie je hlučné a ľudia dostanú strach. Chcú vás poslať domov nie kvôli vám a vášmu zdraviu, ale preto, aby ste náhodou nenakazili ich. Kdežto seknutý chrbát alebo stav po operácii nikoho naokolo nenakazí. Keď potom napriek bolesti prídete do práce, okolie má tendenciu vaše utrpenie znižovať: "Veď keď už prišla, tak to s ňou nebude také zlé." Človeka to potom úprimne mrzí. Namiesto uznania za to, že zaťal zuby a prišiel, dostane akurát tak výsmech.

Ako sa teda k tomu postaviť, keď lekár po operácii jasne povie, že musíte maródovať, no v práci na vás vyvíjajú nátlak, že "to už nemôže tak bolieť" a treba brať ohľad na kolektív?

V každom prípade to nie je jednoduché. Zo strany šéfa či kolegov však v takejto chvíli nejde o nič iné ako o čistú citovú manipuláciu.

Kto má medicínske vzdelanie?

V tejto situácii sú dôležité dve veci. Tou prvou je, že o vašom zdraví rozhoduje výhradne lekár, nie šéf a už vôbec nie kolektív. Zamestnávateľ nemá žiadne medicínske vzdelanie na to, aby mohol svojvoľne hodnotiť, či je váš stav "už dobrý". Tou druhou vecou je realita – ak sa vrátite skôr a ublížite si, šéf ani kolegovia vám vaše stratené zdravie nevrátia.

Nemajte preto strach použiť priame slová lekára: "Môj lekár mi po operácii naordinoval prísny pokojový režim a určil presnú dĺžku PN. Pri skoršom návrate by mi hrozili vážne komplikácie, preto musím dodržať jeho pokyny."

Prípadne sa ich skúste otvorene opýtať: "Vy by ste pred vlastným zdravím a odporúčaním lekára uprednostnili prácu a riskovali trvalé následky?"

Ak vidíte, že tlak z ich strany je neúnosný, začnite komunikovať výhradne písomnou formou. Cez správy alebo e-maily. To vás ochráni pred prípadnými nepríjemnosťami a budete mať jasný dôkaz o tom, že na vás počas práceneschopnosti tlačili.

Uvedomte si, že ak raz podľahnete takému to tlaku, budú to na vás skúšať. Nastavte si hranice hneď na začiatku.

Ak práve teraz prechádzate obdobím, kedy sa necítite dobre, a namiesto vytúženého pokoja na uzdravenie prežívate neistotu, či robíte správne, v Tichom hlase nájdete bezpečné miesto. Ponúkam vám priestor, kde nemusíte nič vysvetľovať ani nikoho presviedčať o svojej bolesti. Som tu pre vás, aby som vás s úctou vypočula, kedykoľvek budete potrebovať trochu podpory a pochopenia. Môžete sa o svoje starosti podeliť v úplnom pokoji, s vedomím, že vaše zdravie a pocity sú dôležité.