Najväčšie tabu našich obývačiek: Keď matka v tichu noci ľutuje, že má deti
"Môžeš milovať svoje deti celým svojím srdcom a zároveň smútiť za ženou, ktorou si bola predtým, než si sa stala ich celým svetom. Oboje je pravda a oboje si zaslúži láskavé prijatie." — Autor neznámy
Predstavte si ženu, ktorá má všetko, po čom spoločnosť túži – milujúceho muža, pekný byt a dve zdravé, čisté deti. Cez deň funguje ako dokonale namazaný stroj, pečie koláče, vozí deti na krúžky a na sociálnych sieťach pôsobí ako stelesnenie rodinného šťastia.
A teraz si predstavte tú istú ženu, ako o druhej ráno sedí na podlahe v kúpeľni, trasie sa od úzkosti a v hĺbke svojej duše prežíva tú najtemnejšiu vetu, akú si ľudská spoločnosť dokáže predstaviť: "Keby som mohla vrátiť čas, matkou by som sa už nikdy nestala."
Tento fenomén, v psychológii známy ako materská ľútosť, je najstráženejším tajomstvom moderných žien. Je to stav, kedy žena svoje deti bezhranične miluje a položila by za ne život, no zároveň bytostne nenávidí rolu matky a všetko, čo jej vzala.
Klietka zo zlatých očakávaní a tichý tlak viny
Spoločnosť nás od detstva vychováva v mýte, že materstvo je najvyšším poslaním ženy a zdrojom jej absolútneho naplnenia. Ak žena povie, že ju nebaví práca, okolie to chápe. Ak povie, že ju unavuje partner, dostane radu. Ak však matka verejne prizná, že ju materstvo vnútorne vyčerpáva a dusí, spoločnosť ju okamžite odsúdi a označí za bezcitnú.
Tento obrovský spoločenský tlak vytvára okolo tisícok žien neviditeľné múry. Žijú v permanentnom strachu, že ak by čo i len naznačili svoju únavu z neustáleho servisu, kriku a straty vlastnej identity, svet by sa od nich odvrátil. Výsledkom je tichý, každodenný tlak viny, kedy žena trestá samu seba za to, že nedokáže prežívať čistú radostnú extázu z prebaľovania, varenia príkrmov a nekonečného upratovania hračiek.
Pravda, ktorú nikto nechce počuť nahlas, je tá, že materstvo je pre mnohé ženy hlbokou premenou ich vlastného "ja". V sekunde, kedy sa narodí dieťa, stará verzia ženy akoby pre svet prestala existovať. Už nie je umelkyňou, manažérkou, priateľkou či slobodnou bytosťou s vlastnými potrebami. Stáva sa len funkčnou osobou, ktorá musí byť nonstop k dispozícii, znášať cudzí plač, riešiť emócie dieťaťa a potláčať tie svoje.
Mnohé matky neprežívajú popôrodnú depresiu, ktorá časom prejde. Prežívajú hlbokú, chronickú stratu slobody a pocit, že vstúpili do záväzku, z ktorého sa nedá odísť, pretože z role matky neexistujú výpovedné lehoty. Milujú svoje deti ako bytosti, no unavuje ich ten celodenný kolotoč, ktorý okolo nich materstvo postavilo.
Právo na vlastnú pravdu a odpustenie v tichu
Otvoriť túto tému neznamená navádzať ženy, aby opustili svoje rodiny. Znamená to priniesť kyslík tam, kde sa tisíce žien v tichu dusia pod vankúšom spoločenských očakávaní. Prvým krokom k tomu, aby táto ťaživá úzkosť v kúpeľni prestala bolieť, je priznať si svoju pravdu bez bičovania.
To, že vás rola matky nenapĺňa a občas túžite utiecť na opustený ostrov, z vás nerobí zlého človeka a už vôbec nie zlú matku. Robí to z vás len unavenú ľudskú bytosť, ktorej kapacita bola prekročená. Môžete byť skvelou, starostlivou a milujúcou matkou a zároveň vnútorne plakať za svojím strateným životom. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú, hoci nás svet učí opak.
Ak prežívate niečo podobné, vedzte, že vo svojej tme nie ste samé. Tisíce žien v tejto sekunde držia v ruke telefón a prežívajú presne ten istý kŕč v žalúdku. Skutočné uzdravenie neprichádza vtedy, keď sa prinútite milovať stereotypné dni plné detského kriku, ale vtedy, keď si dovolíte odpustiť, že vaše vnútro túži po niečom inom.
Nájdite si vo svojom živote malé, nekompromisné ostrovy slobody, kde nebudete "mamou", ale opäť tou ženou, ktorou ste boli predtým. Máte právo dýchať, máte právo byť unavené a predovšetkým, máte právo zložiť z hlavy korunu dokonalej matky, ktorú vám svet nasadil bez vášho súhlasu.
Ak aj vy prežívate tiché noci plné úzkosti, ak sedíte na podlahe v kúpeľni a dusíte v sebe pocity, ktoré sa bojíte vysloviť nahlas, v projekte Tichý hlas nájdete bezpečné a tiché miesto. Tu nemusíte nosiť masku dokonalej matky ani sa obhájiť pred svetom. Ponúkam vám bezpečný prístav, kde sú vaše pocity prijaté s úctou, pochopením a bez akéhokoľvek odsudzovania. Som tu pre vás, aby som vás s plným rešpektom a v úplnom pokoji vypočula.