Nie ste lenivé ani bláznivé: Vaša únava a smútok sú len odpoveďou na chlad, v ktorom žijete

"Únava často neprichádza z toho, že robíme príliš veľa vecí. Prichádza z toho, že robíme príliš málo vecí, ktoré v našom vnútri skutočne zapaľujú iskru radosti a slobody." — Neznámy autor

Zobúdzate sa ráno už unavené, hoci ste spali osem hodín? Máte pocit, že na pleciach nosíte tonu cementu, obyčajné umytie riadu je pre vás ako výstup na Everest a do toho všetkého vás kedykoľvek počas dňa prepadne bezdôvodný, ťaživý smútok?

A teraz tá najdôležitejšia otázka: Čo na to hovorí vaše okolie? Pravdepodobne počúvate tie "geniálne" rady, aby ste viac športovali, brali vitamíny, začali myslieť pozitívne alebo sa jednoducho išli poriadne vyspať. Tí drzejší vám rovno naznačia, že ste lenivé, vymýšľate si a neviete, čo od dobroty robiť. Vy potom v tichosti veríte, že s vašou hlavou alebo telom nie je niečo v poriadku. Beháte po lekároch, kupujete si doplnky výživy, no tá čierna diera vo vašom vnútri sa len prehlbuje.

Keď telo vypne poistky, pretože myseľ to odmieta urobiť

Povedzme si dnešnú tvrdú pravdu na rovinu: Vaša chronická únava a permanentný smútok nie sú žiadna biologická chyba. Nie je to prejav vašej slabosti ani lenivosti. Je to posledná obranná línia vášho vlastného tela.

Keď dlhé roky žijete v prostredí, kde musíte neustále chodiť po špičkách, dusiť v sebe svoju vlastnú pravdu, prispôsobovať sa náladám partnera a hrať rolu dokonalej, usmievavej ženy, váš nervový systém funguje v nepretržitom stave pohotovosti. Ste ako motor, ktorý ide non-stop na plný plyn, no auto stojí zabrzdené na mieste.

Čo sa stane s takým motorom? Zhorí. A presne to robí vaše telo. Keďže vy sama nedokážete zo strachu alebo z pocitu viny povedať DOSŤ a odísť z toho mrazivého chladu, vaše telo urobí jediné, čo ešte dokáže – vypne poistky. Odstrihne vás od energie. Ten ťaživý smútok, ktorý prežívate, nie je rozmar. Je to legitímny plač vašej duše nad tým, ako strašne v tom vzťahu alebo živote stráca samu seba.

Vitamíny vás nezachránia, zmena prostredia áno

Môžete vypiť litre kávy, prečítať sto motivačných kníh a tváriť sa pred kamarátkami, že ste nad vecou. Pravdu však neoklamete. Nedokážete vyliečiť únavu v prostredí, ktoré vás denne vnútorne vysáva. Nedokážete sa prebudiť s úsmevom na tvári vedľa človeka, pred ktorým musíte tajiť svoje skutočné pocity a obavy, aby zasa nenastalo trestanie tichom alebo vlna kritiky.

Vaša únava je pud sebazáchovy. Vaše telo vás takto núti zastaviť sa, pretože ak by vám dalo energiu, znova by ste ju investovali do obskakovania cudzích potrieb a udržiavania falošnej fasády pre okolie.

Prestaňte hľadať chybu v sebe. Nie ste choré, len žijete v toxickom nastavení, ktoré z vás vyciciava život. Ak už máte dosť toho večného prežívania bez kvapky radosti, ak sa chcete ráno zobudiť a znova cítiť tú čistú, dievčenskú energiu, môj prístav je tu pre vás. V Tichom hlase nebudeme riešiť vaše vitamíny. Napíšte mi správu s textom "Zhasli mi poistky". Pozrieme sa pravde priamo do očí, odhodíme tie ťažké masky, kvôli ktorým nevládzete dýchať, a spoločne v úplnom pokoji reštartujeme váš život tak, aby patril opäť vám.

Ak aj vy prežívate dni plné neprekonateľnej únavy a smútku, hoci navonok máte všetko, a okolie vašu bolesť zhadzuje zo stola, chcem vám povedať jednu dôležitú vec: Vaša bolesť je skutočná. Máte plné právo cítiť sa unavená, aj keď to ostatní nedokážu pochopiť. Nemusíte zo seba neustále žmýkať žiadny výkon ani predstierať silu, ktorú momentálne nemáte. Niekedy je tým najväčším krokom k uzdraveniu obyčajné dovolenie si nebyť v poriadku. Doprajte svojej duši čas a ticho, ktoré tak veľmi potrebuje. Zaslúžite si len tak byť.