Praj a bude ti priate: Prečo nás hokej rozdeľuje a ako nestratiť ľudskosť?

"Hnev je ako kyselina, ktorá dokáže napáchať viac škody na nádobe, v ktorej je uskladnená, než na čomkoľvek, na čo ju vylejete."
— Mark Twain

Koľkokrát ste už počuli vetu: "Praj a bude ti priate"? Asi mnohokrát. A koľkí z nás sa toho naozaj držia? Každý z nás si v duchu myslí, že toto pravidlo určite dodržiava, no občas nás prekvapia naše vlastné emócie.

Nedokážem nereagovať na situáciu posledných dní. Väčšina z vás postrehla, že prebiehajú majstrovstvá sveta v hokeji, a je pravdou, že mnohým z nás sa v tomto období emócie vymykajú spod kontroly. Je mi smutno z toho, ako sa ľudia na internete navzájom urážajú a vysmievajú. Rieši sa, kto je horší, komu pomáhajú rozhodcovia a komu, naopak, škodia. Hovorím najmä o zápase medzi Slovenskom a Českom.

Pritom, keď sa nad tým úprimne zamyslíte, k čomu to vlastne vedie? Bol to gól, nebol to gól? Predsa od toho je na ľade rozhodca, ktorý už rozhodol, a to je nemenný fakt. Nekonečným študovaním pravidiel a neustálym vysvetľovaním si, ako to malo byť, strácame akurát náš drahocenný čas a energiu.

Prečo to nevieme pustiť z hlavy? Je v tom hľadanie vinníka, túžba, aby bola uznaná naša pravda, alebo potreba obhájiť svoj vlastný názor. Hnev a frustrácia potrebujú niekam odísť a spätné premýšľanie nám často len znižuje pocit bezmocnosti. Veríme, že situácia mohla dopadnúť inak, a vyhrať hádku na internete býva pre mnohých dôležitejšie ako realita. Úprimne by ma zaujímalo, keby sa sporná situácia udiala naopak, kto by bol odrazu ten ukrivdený a kto by mával pravidlami.

Pasca na lajky a umelá nenávisť

Je mi ľúto, ako málo stačí, aby bol oheň na streche. Včera na mňa vyskočil obrovský titulok: "Česi sa smejú Slovákom, ako prehrali s Kanadou." Za mňa je to niečo hrozné. Viem, že autor takýchto slov túži len po jedinom – mať čo najviac lajkov, komentárov a pozornosti. A potom z povzdialia sleduje, ako sa ľudia pod jeho textom hádajú.

Nehnevám sa na Čechov. Hnevám sa na autora toho článku. Sama žijem a pracujem v Českej republike a mne sa tu nikto nesmial. Nikto sa tu so mnou v práci neháda o góly. Avšak pod spomínaným článkom už bežala siahodlhá debata plná urážok. Riešilo sa, kto je lepší, kto horší, komu čo uznali, komu nadržujú a kto má už konečne vypadnúť domov. Množstvo nadávok z oboch strán ma úprimne zamrzelo.

Prosím, nezabúdajme, že sme si ako bratské národy vždy navzájom držali palce. Poďme bojkotovať takéto manipulatívne články. Poďme si priať úspech navzájom. Buďme k sebe slušní, láskaví a úctiví nielen v bežnom živote, ale aj vtedy, keď ide o šport.

A hlavne nezabúdajme: Praj a bude ti priate.

Ak ste aj vy unavení z hlučného sveta plného hádok, agresivity a neutíchajúceho kriku o tom, kto má pravdu, v Tichom hlase nájdete svoj bezpečný prístav. Ponúkam vám miesto, kde nemusíte s nikým bojovať ani nič obhajovať. Budem vás sprevádzať v tichu a s plným prijatím načúvať všetkému, čo potrebujete zo svojho vnútra odložiť.