Prečo nás dobré rady od priateľov niekedy tak veľmi bolia?

"Najťažšia časť bolesti často nie je bolesť samotná, ale ten pocit, že ste v nej zostali úplne sami." — Barbora, Tichý hlas

Každý z nás už určite zažil situáciu, kedy sa potreboval skrátka len vyrozprávať zo svojho trápenia. Či už je to smrť v rodine, strata priateľa, rozchod, nedorozumenia v práci, život s toxickým človekom alebo dokonca týranie.

Hlavne nikdy neporovnávajte vašu bolesť s inou. "To, že sa niekto topí v päťmetrovej vode a vy v dvojmetrovej, neznamená, že sa netopíte." Nemusíte svoje problémy ospravedlňovať tým, že iní sú na tom predsa horšie. Máte plné právo cítiť sa zle.

Ako sa vraví, keď sa niekomu zdôveríš, tvoja bolesť bude polovičná. Ale je to naozaj vždy tak?

Keď zatvoríte hrniec na sporáku

Prečo to niekedy funguje? Ak nájdete správneho poslucháča, svoje emócie pomenujete slovami a začnete celú situáciu v hlave spracovávať. Z pocitu ohrozenia váš mozog plynule prejde do režimu spracovávania. Najťažšia časť bolesti totiž často nie je bolesť samotná, ale ten zúfalý pocit, že ste v nej zostali úplne sami. Keď nájdete niekoho, kto vás naozaj počúva, bolesť síce hneď nezmizne, ale zmierni sa. Zrazu ju nenesiete sami, zrazu vám ju niekto pomáha niesť.

Zľahčovanie vlastnej situácie a snaha upokojiť sa slovami: "Veď nie je koniec sveta, ľudia sú na tom horšie, musím sa prestať ľutovať," naozaj nepomôžu. To máte presne ako keď dáte na sporák pevne uzatvorený hrniec a neupustíte mu paru. Čo sa stane? Pravdepodobne buchne. Preto prosím upúšťajte svoje emócie.

Prečo to naopak nefunguje? Ak nájdete nesprávneho poslucháča, ktorý váš problém zľahčí alebo vás vysmeje slovami: "Ale prosím ťa, čo z toho narobíš, spamätaj sa, veď nie si prvý ani posledný." Alebo ak takýto človek zradí vašu dôveru a hneď beží všetko rozkričať do sveta. Vaša bolesť sa v tej sekunde znásobí. Pripadáte si ešte opustenejší, viac zranení a absolútne nepochopení.

Rovnako to nefunguje, ak niekto prežíva presne to isté čo vy, no namiesto podpory začne hovoriť, aké je všetko hrozné, alebo začne rozprávať iba o sebe. Vaša úzkosť sa tým len prehĺbi.

Netreba ma zachraňovať, stačí ma počuť

Ako dosiahnuť, aby to naozaj fungovalo? Človek potrebuje po rozhovore prežiť uznanie svojich pocitov a cítiť bezpečné prostredie. Potrebujete si hneď na začiatku sami pre seba alebo aj nahlas vyjasniť, čo od toho rozhovoru vlastne očakávate. Napríklad: "Chcem len, aby ma niekto vypočul. Nehľadám riešenia, chcem len vedieť, že na to nie som sám."

Takže pravda o polovičnej bolesti platí iba vtedy, ak ju zveríte do rúk empatického človeka, ktorý ju vie prijať bez súdenia a bez nevyžiadaných rád.

Čo však môže urobiť tá druhá strana? Strana, ktorú niekto blízky požiadal o vypočutie? Viem, že určite chcete človeku pomôcť. Ale tým, že budete do niekoho hustiť, že to predsa nie je také zlé, mu nepomôžete. Ani si neviete predstaviť, aké zlé to preňho naozaj je. Nie ste v koži toho druhého. Neviete, ako to cíti a ako sa vnútorne trápi. To, že vy by ste nad takou vecou iba mávli rukou, neznamená, že ten druhý sa nemôže rútiť do priepasti. Každý z nás má iné priority a pre každého je dôležité niečo iné.

Niekto príde o veľký obnos peňazí zlou investíciou. Pre neho to znamená koniec sveta a vy si v duchu vravíte: "Ako ho môže toto zlomiť, hlavne, že má šťastnú rodinu." Pre iného je zasa najdôležitejší vzťah, o ktorý príde zo dňa na deň, lebo ten druhý ho už skrátka nemiluje. A vy si poviete: "Ach, veď nič sa nedeje, hlavne, že má skvelú kariéru."

Takto to nefunguje. Prosím, neberte bolesť iných z pohľadu seba. A keď sa neviete do ich situácie vcítiť, pokojne povedzte pravdu: "Nemám s týmto skúsenosť, ale vidím, aké je to pre teba ťažké a ako ťa to bolí. Som tu s tebou, pokojne o tom rozprávaj, som tu pre teba."

Nepomôže ani tá slávna veta: "Ty si silná, ty to dáš." Trpiaci človek má vtedy pocit, akoby ste mu naznačovali: "Hlavne už o tom ďalej nehovor." Nebojte sa emócií druhých ľudí. Nikto od vás nečaká, že ich zachránite. Boľavý človek naozaj potrebuje byť v tej chvíli iba počutý.

Ak práve teraz nesiete bolesť, ktorá je pre vás príliš ťažká, a vo vašom okolí chýba niekto, kto by ju prijal bez nevyžiadaných rád a posudzovania, v Tichom hlase nájdete svoj bezpečný prístav. Ponúkam vám miesto, kde nemusíte svoju bolesť pred nikým obhajovať ani vysvetľovať. Som tu pre vás ako niekto, kto vás potichu a s plným prijatím vypočuje, kedykoľvek budete pripravení sa o svoje trápenie podeliť. V Tichom hlase nájdete ucho, ktoré počúva, a hlas, ktorý sprevádza – aby ste v tej tmavej chvíli už viac nemuseli byť sami.