Som dosť dobrá? Keď poslušnosť zabíja našu vlastnú hodnotu

"Najdôležitejším človekom, ktorého musíte vo svojom živote urobiť šťastným, ste vy sami. S ním totiž zostávate od prvého nádychu až po ten posledný." — Tichý hlas - Barbora

Toto, čo dnes budem písať, zažíva vo svojom vnútri určite mnoho z vás. Odmalička nás rodičia nejako vychovávali. Počúvali sme vety typu: "Musíš byť slušná, milá, dobrá. Rodina je predsa najviac." Niekde medzi riadkami nám tým však podsúvali niečo veľmi nebezpečné: "Na tebe nezáleží, ty si tá posledná. Hlavne musia byť všetci okolo teba spokojní. A keď to takto budeš robiť, všetci ťa budú mať radi."

Vy potom v dospelosti hľadáte chybu neustále v sebe. Keď cítite, že v práci už meliete z posledného, no šéf vám len nakladá ďalšie úlohy, vy sa za každú cenu snažíte vyhovieť. Aj tak však podvedome cítite, že druhá strana nie je spokojná.

A nebodaj, keď raz skúsite nabrať odvahu a poviete: "Už nemám kapacitu, dnes by som chcela ísť domov tak ako ostatní," dočkáte sa len zosmiešnenia: "Ach, ty to predsa zvládneš! Kto iný by to urobil, ak nie ty?" Potom na vlastné oči vidíte, ako tie kolegyne, ktoré vás pred chvíľou úkolovali, stoja na káve, bavia sa, smejú a vy v tom najhoršom zistíte, že podľa nich vraj "nie ste veľmi do kolektívu".

Zrazu stojíte pred obrovským paradoxom. Ako je možné, že nefunguje to, čo vám odmalička vtĺkali do hlavy? Že vás ľudia budú mať radi len vtedy, keď budete poslušní a každému vyhoviete? Na vlastné oči totiž vidíte, že okolie má radšej toho, kto urobí oveľa menej, ale je zábavný. Alebo naseká chyby, vy ho potom zachraňujete, no on je nakoniec za hrdinu, pretože sa skrátka dokáže lepšie predať a odprezentovať.

Začarovaný kruh výčitiek svedomia

V určitom momente si poviete: "A dosť! Takto ja už ďalej fungovať nechcem, toto ma ničí a nikam to nevedie." Začnete sa vzdelávať, chodiť na prednášky o zdravom sebavedomí, začnete na sebe tvrdo pracovať. A čo sa stane? Okamžite za svojím chrbtom započujete: "Tá nejako spyšnela, nie? Čo jej zrazu je? Aká je neochotná..."

V tej sekunde vás začnú prenasledovať obrovské výčitky svedomia. Znova začnete hľadať chybu v sebe. Máte potrebu sa obhajovať, že predsa aj vy chcete ísť občas na kávu, že chcete ísť normálne z práce domov a v pokoji sa najesť, a nie večne obedovať pri zapnutom počítači.

To isté pritom zažívate aj v rodine. Keď treba doma niečo urobiť, komu to povedia? No predsa tomu, kto nikdy neodmietne. Takto si nakladáte na plecia, až vám to prerastie nad hlavu. Potom sa stane, že jedného dňa vybuchnete. Ohradíte sa, že niečo neurobíte, a čo nasleduje? Rodina na vás bude len prekvapene pozerať a pýtať sa, či ste sa zle vyspali. Poza chrbát počúvate, akí ste nepríjemní. Výsledok? Nakoniec tú vec aj tak urobíte a znova upadnete do kolobehu sebaobviňovania: "Aj tak som to urobila... Mohla som si odpustiť na nich vyšteknúť, teraz si o mne myslia, aká som protivná."

Nikto z nich pritom nevidí ten obrovský kus dobre odvedenej práce, ktorú pre nich robíte denne. A prečo ho nevidia? Pretože vo vás nevidia žiadnu vašu vlastnú hodnotu. Sú skrátka zvyknutí, že všetko dostanú automaticky. A to, čo je zadarmo a bez námahy, si ľudia nevážia. Platí to v práci, v rodine, u súrodencov aj u partnera – ak vo všetkom každému bezhlavo vyhoviete, proste si vás nebudú vážiť.

Najdôležitejší človek na svete

Čo s tým? V prvom rade musíte začať počúvať svoje vlastné vnútro a seba. Najdôležitejším človekom vo vašom živote ste totiž vy sami. Ste sami so sebou od narodenia až po smrť. Nikto iný s vami takto dlho nebude. Preto potrebujete mať ten najlepší a najzdravší vzťah v prvom rade sami so sebou, nie s ostatnými. Svoju drahocennú energiu musíte začať dávať sebe, nie ju bezodplatne rozdávať iným.

Keď za vami nabudúce niekto príde, že od vás niečo chce, alebo vám napíše správu, zastavte sa. Opýtajte sa sami seba: "Čo chcem v tejto chvíli ja?" Ak tá úloha nie je vo vašej náplni práce a vy ju urobiť nechcete, tak ju proste neurobte.

Slušne a pokojne povedzte: "Veľmi rada by som ti pomohla, ale teraz mám inú prácu."
Keď na vás začnú útočiť a vyzvedať, čo také dôležité máte, v žiadnom prípade sa neobhajujte! Iba pokojne zopakujte to, čo ste už povedali: "Ako som hovorila, teraz pracujem na niečom inom."
Ak budú otravovať ďalej s otázkami typu, na čom presne robíte, usmejte sa a debatu rázne utnite: "Nehnevaj sa, ale teraz ma už zdržuješ od práce. Ako som povedala, pracujem na niečom inom." Otočte sa k počítaču a robte si svoje.

Tento krok však musíte dotiahnuť do úplného konca. Aj keď na vás vzápätí zaútočia vaše vlastné staré myšlienky: "Čo keby som to predsa len urobila, nech je pokoj?" Nesmiete ustúpiť! Ak by ste to urobili, iba by ste im potvrdili, že vaše hranice nemajú žiadnu váhu. Svojim pochybnostiam v hlave vtedy jasne odpovedzte: "Dnes som urobila niekoho nesmierne šťastným – seba. A to je to najdôležitejšie."

Ľudia okolo vás si časom zvyknú, verte mi. Len nesmiete vo svojom rozhodnutí cúvnuť. Keď raz poviete nie, znamená to nie. Žiadne výčitky, žiadne obhajovanie. Po každom takomto kroku sa potľapkajte po pleci a pochváľte sa: "Dobrá, perfektne som to zvládla! Pozri, koľko mám zrazu času a môžem sa usmievať." Vaša hlava tento nový, príjemný pocit slobody časom pochopí a s výčitkami nadobro prestane.

Ak aj vy každý deň bojujete s otázkou, či ste dosť dobrí, ak sa snažíte vyhovieť celému svetu a na seba vám nezostáva žiadna energia, v Tichom hlase nájdete bezpečné miesto. Ponúkam vám prístav, kde nemusíte byť za každú cenu stopercentní, poslušní ani milí. Sme tu pre vás, aby sme vás s úctou, pochopením a v úplnom pokoji vypočuli a pomohli vám znova nájsť vašu vlastnú stratenú hodnotu.